Regresná psychoterapia

[filozofka]

Ups ... pardon ... citam si Patrikovu odpoved, a Sven je vlastne muz. Ospravedlnujem sa Ti, znel si mi ako zena, pardon.

[filozofka]

[Heliana]

Chcela by som sa spýtať vás empatov, ako empat reaguje na silné osobnosti. Ale nie silné mocou, ale charizmou vyžarovaním. Jednoducho také osobnosti, ktoré naplnia hociktorú miestnosť do ktorej vojdú. Práve na to som zvedavá ako na vás pôsobí takáto osobnosť?

Teda ja som len jednoduchý človek a celkom ma to prevalcovalo a ešte stále kúsok z neho cítim. Je to akési divné spojenie cítim strašný smútok zrazu.... Neviem, či je to normálne, ale divné to rozhodne je....

Ako reaguje empat na silné osobnosti? Je rozdiel v reakciach na bežných ľudí a na “silné“ osobnosti?

[Daša Šmikniarová]

Sven myslím, že ak sa niekto rozhodne takto pomáhať iným , nerobí to kôli iným, ale kôli sebe. Preto je osožné, že toto fórum funguje a pomáha aj tebe.Tak potichu a nezištne.

[filozofka]

[Heliana]

Ahoj filozofka. Ďakujem, že si mi odpísala. Včera som nad tým veľa rozmýšľala, čo sa to vlastne stalo. Nejak to so mnou zarezonovalo, možno preto, že mám s tou osobnosťou skoro rovnaký dátum narodenia ak nepočítam tých pár desaťročí hore-dole mala som z neho pocit, ako by bol slnkom pri západe. A túžil niečo ešte odovzdať a mať svojich pokračovateľov, ale ako by bol už na konci svojej existencie...ako keby mal byť už koniec...a potom ten obrovský smútok.....fakt ma to prevalcovalo....
Pritiahlo mi to spomienky z jednej knihy o Sokratovi, posledná strana . Jeho žiaci stoja nad ním a on umiera.....
Dúfam, že sa v tomto prípade mýlim a nie je to tak ako som to cítila.

[filozofka]

[Heliana]

ano, vlastne aj to je možnosť.

[Patrik]

[Heliana]

Nepoznám definíciu na silnú osobnosť. Pre mňa sú to osobnosti také, ktoré jednoducho cítiť sinejšie ako tie ostatné. Je to ako rozdiel medzi vánkom a víchricou. Napríklad, aj keď niekto príde na javisko a niečo prednesie, povie, alebo zaspieva, a nemusí vynakladať na to ani veľké úsilie, zrazu tých ľudí nejak osloví, zasiahne, ako keby im zo seba niečo dal. Je to taká danosť, alebo talent...ja neviem...s tým sa človek asi narodí....Jednoducho to z niekoho lezie, a z niekoho nie, aj keby sa šiel zrovna rozkrájať. Je kopa takých ľudí, ktorých osobnosť je len medialne nafúknutá...ale nič z nich nevyžaruje, vôbec nič, len úplné bezvetrie. A z tohto človeka to sálalo, sedela som pri ňom , a on tú pozornosť zameral na mňa a fakt mi chcel niečo odovzdať ...nehmotné myslím...to bola teda sila....

Takže neviem, či niekto bude so mnou súhlasiť...ale ja to takto vnímam, neviem možno som jediná a možno nie...neviem...

Ale jedno viem, v tomto prípade to bolo celkom príjemné, až do chvíle, kým sa nezjavil ten smútok.

[filozofka]

[Patrik]

Dá sa to trochu zjednodušene takto chápať.

[Heliana]

Spoznávať obsahy podvedomia musí byť asi dosť veľká záťaž. Ani neviem ako to mám napísať, len som chcela vysloviť obdiv empatom.

[Sven]

[Daša Šmikniarová]

Sven, to bol len môj pohľad, neber si to osobne.Rovnako ako je len tvoj pohľad na oblohu, keď si myslíš, že by Mesiačik, alebo Slniečko mali nejaké negatívne pocity ktoré by záviseli od tvojho pohľadu.....všechno je jen mlha....a možno cítia niečo pozitívne.Možno len ty potrebuješ vidieť aby sa tak cítili, niečo ti to prináša, pomáha hojiť, robí radosť.Ale to je zas len môj pohľad.

Dnes to Slniečko krásne svieti, pre všetkých.