Obsah fóra Regresná psychoterapia Regresná psychoterapia
Aby sme žili v prítomnosti
 
 FAQFAQ   HľadaťHľadať   Zoznam užívateľovZoznam užívateľov   Užívateľské skupinyUžívateľské skupiny   RegistráciaRegistrácia 
 NastaveniaNastavenia   Prihlásiť, pre kontrolu súkromných správPrihlásiť, pre kontrolu súkromných správ   PrihláseniePrihlásenie 

Kradez
Choď na stránku Predchádzajúci  1, 2, 3
 
Odoslať novú tému   Odpovedať na tému    Obsah fóra Regresná psychoterapia -> Mám problém
Zobraziť predchádzajúcu tému :: Zobraziť nasledujúcu tému  
Autor Správa
Heliana



Založený: 30.01.2010
Príspevky: 399

PríspevokZaslal: Pi Feb 04, 2011 19:06    Predmet: Odpovedať s citátom

Stále tvrdím, že nie, pre mňa sa odohráva všetko paralelne. Mne to nelezie do hlavy, celá reinkarnácia :)

Mne sa celé spája s DNA ako informáciou, ktorá tvorí človeka ako celok teraz myslím.
Návrat hore
Zobrazit informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu
Quasar



Založený: 13.07.2005
Príspevky: 325
Bydlisko: Banská Bystrica

PríspevokZaslal: Pi Feb 04, 2011 21:09    Predmet: Odpovedať s citátom

Lysnyt Napísal:
Heliana tiez mam otazku :)

....existuje vobec reinkarnacia?...


Predstava reinkarnácie je poplatná lineárnemu vnímaniu času, kde jedna udalosť nasleduje po druhej atď., v chronologickom slede. Reinkarnácia je teda predstavou jedného života (vtelenia) za druhým v lineárnom slede.

Existuje však pohľad/ponímanie, v ktorom prebiehajú všetky vtelenia (inkarnácie) danej bytosti/entity naraz, simultánne. Teda, nejde o "prevteľovanie" ale o paralelné vteľovanie. Koniec koncov, z pohľadu duše sa všetko deje v jednom TERAZ prítomnom okamihu - je to však naše ego, ktoré nedokáže vnímať všetko práve prebiehajúce dianie NARAZ, v TOMTO okamihu a vytvára si dojem (ilúziu) časovej postupnosti...
_________________
"len si tu tak pulzujem..."
Návrat hore
Zobrazit informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu
Heliana



Založený: 30.01.2010
Príspevky: 399

PríspevokZaslal: So Feb 05, 2011 15:14    Predmet: Odpovedať s citátom

Čo je to za pohľad/vnímanie? Povedz niečo bližšie, kde sa s ním dá stretnúť, kto sú predstavitelia?
Návrat hore
Zobrazit informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu
Patrik
Site Admin


Založený: 09.04.2005
Príspevky: 2043
Bydlisko: Martin

PríspevokZaslal: Po Feb 07, 2011 21:23    Predmet: Odpovedať s citátom

Heliana Napísal:
"kým neprídeme na to, že všetky informácie sú naše spoločné."

Zvádza ma táto veta k rôznym úvahám.....

.....to preto existuje v reinkarnáciach toľko Kleopatier a nie len jedna?...

...ak sú informácie spoločné, načo je vlastne reinkarnácia? A má vlastne opodstatnenie?...

...ak je všetko spoločné, môžeme si vybrať čokoľvek hneď a teraz, načo by potom slúžila reinkarnácia?..

....ak je všetko spoločné tak sa to môže odohrať tu a teraz, v tomto bode a je to potom nadčasové, na čo nám je potom reinkarnácia?????????

.....ak je všetko spoločné, tak naozaj nepotrebujeme kradnúť a zažívať pocity "druhých" ľudí...


Heliana,
co sa tyka Kleopatier precitaj si tento rozhovor, kde to rozoberam: http://patrikbalint.blogspot.com/2006/06/boli-sme-tu-u-niekedy-o-nm-z-toho.html

Co sa tyka opodstatnenia. Mohol by som polozit tu istu otazku na zivot. Ak je vsetko spolocne, tak naco vlastne zijeme? Odpoved by asi bola, lebo to este asi nevieme... Preto zijeme, preto mozno zijeme viacero zivotov, ci uz za sebou alebo naraz a preto mozno aj kradneme. Wink
Keby sme to naozaj vedeli, tak na hlboko urovni osobnosti, bolo by potrebne to vsetko tu zazivat???
Návrat hore
Zobrazit informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu Odoslať e-mail Zobraziť autorove WWW stránky
Heliana



Založený: 30.01.2010
Príspevky: 399

PríspevokZaslal: Ut Feb 08, 2011 6:15    Predmet: Odpovedať s citátom

Smile to vyzerá ako keby bola krádež pozdvihnutá na zmysel života......

V skartke, mám úplne inú predstavu o Kleopatrách, vždy som si myslela, že na základe DNA ako matrice si priťahujeme , alebo máme v sebe predpoklady si priťahovať určité životné udalosti a prežívanie. A že si to priťahujeme z akéhosi celku a možno to aj kradneme z toho celku. Podobne ako na internete, stiahne si z neho človek , čo potrebuje. A tak si istú udalosť a prežívanie môže "stiahnuť" aj viac ľudí naraz a môže byť tých Kleopatier neúrekom, vlastne každý kto potrebuje niečo z jej života prežiť.
Návrat hore
Zobrazit informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu
Martyn



Založený: 05.12.2007
Príspevky: 72

PríspevokZaslal: Ut Feb 08, 2011 22:06    Predmet: Odpovedať s citátom

Pokud mě nic nepatří a zároveň mě patří všechno, tak krádež bude jen prostředek, abych si toto uvědomil.
Návrat hore
Zobrazit informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu Odoslať e-mail Zobraziť autorove WWW stránky
Daniel



Založený: 30.05.2005
Príspevky: 1285

PríspevokZaslal: Ne Feb 13, 2011 21:45    Predmet: Odpovedať s citátom

Heliana Napísal:
Smile to vyzerá ako keby bola krádež pozdvihnutá na zmysel života......

V skartke, mám úplne inú predstavu o Kleopatrách, vždy som si myslela, že na základe DNA ako matrice si priťahujeme , alebo máme v sebe predpoklady si priťahovať určité životné udalosti a prežívanie. A že si to priťahujeme z akéhosi celku a možno to aj kradneme z toho celku. Podobne ako na internete, stiahne si z neho človek , čo potrebuje. A tak si istú udalosť a prežívanie môže "stiahnuť" aj viac ľudí naraz a môže byť tých Kleopatier neúrekom, vlastne každý kto potrebuje niečo z jej života prežiť.


... hmmm ... no zda sa, ze viac ako DNA nam pritahuju vhodne situacie superzlodeji = paraziti Shocked

http://zivot.lesk.cas.sk/clanok/8232/biolog-flegr-clovek-je-evolucne-zamrznuty-druh-odsudeny-na-zanik.html

... obzvlast, ked tie studie preukazuju, ze taka toxoplazma dokaze zmenit spravanie mysi na odvaznejsie voci mackam, aby sa zvysila pravdepodobnost, ze sa do tej macky dostane ... a podobne to robi s ludmi Exclamation

clanok:

Biológ Flegr: Človek je evolučne zamrznutý druh odsúdený na zánik
Český biológ a parazitológ prof. Jaroslav Flegr (52) prišiel na zaujímavé doplnenie Darwinovej teórie. Mnohí kolegovia sa naň pozerajú pomedzi prsty.

Venujete sa aj parazitom. Aký vplyv majú na život človeka?
Obrovský. V mnohých krajinách, ako napríklad v trópoch, je to najdôležitejší faktor, ktorý ovplyvňuje nielen stredné obdobie dožitia, ale aj národný produkt . Ak odfiltrujeme všetky ďalšie, čo medzi sebou navzájom súvisia, ten najsilnejší nezávislý faktor, ktorý nám určí, ako sa bude krajine dariť, sú práve parazity.

Ako to vyzerá v našich podmienkach?
Vplyv parazitov je v Európe oveľa slabší než v trópoch, ale stále je omnoho významnejší, než si vôbec dokážeme predstaviť. Parazit je z hľadiska evolučnej parazitológie všetko od vírusov až po pásomnicu. Veľká časť chorôb a vôbec toho, ako sa nám bude žiť, je daná činnosťou parazitov. Samozrejme, poznáme chrípky, AIDS, ale v mnohých prípadoch majú na nás vplyv, o ktorom by sme ani netušili. Napríklad duševné poruchy. Predpokladá sa, že celý rad je spôsobený parazitickými organizmami.

Študujete prvoka Toxoplasma gondii. Čo to vlastne je?
Tento prvok v strednej Európe postihuje asi tretinu ľudí. To znamená, že každý tretí z nás vrátane nemluvniat je nakazený. Do konca života sa však nakazí polovica ľudí. Jedna z vecí, ktorú má toxoplasma na svedomí, je, že výrazne zvyšuje pravdepodobnosť schizofrénie - postihuje jedno percento populácie. Dôsledky choroby potom nesie kompletne celá rodina, je to pre ňu obrovská psychická a ekonomická záťaž. Dokonca sa zdá, že toxoplasma výrazne zvyšuje aj riziko samovrážd, pretože znižuje hladinu sérotonínu, a tým pádom má človek depresie. Nedivil by som sa, keby mala „prsty“ aj v Alzheimerovej či Parkinsonovej chorobe.

Pred niekoľkými rokmi ste zistili, že toxoplasma zvyšuje riziko dopravných nehôd...
Zaujímalo nás, aký je rozdiel premorenosti populácie v Prahe a populácie ľudí, ktorí boli v Prahe zrazení autom. Ukázalo sa, že je to rozdiel veľmi veľký, a dá sa z toho vypočítať, o koľko väčšie riziko dopravnej nehody majú nakazení ako nenakazení. Zistili sme, že je to zhruba 2,6-krát viac. Ľudia pozitívni na toxoplasmu majú totiž horšie reakčné časy. Platí to však predovšetkým pre ľudí, ktorí majú negatívny Rh-faktor.


Aký to má súvis?
Ukázalo sa, že Rh pozitivita chráni pred týmto negatívnym vplyvom. V okamihu, keď sa Rh negatívny človek nakazí toxoplasmou, spomalia sa jeho reakcie. Pritom Rh pozitívnemu sa nič nestane. Keď sme to zistili, zopakovali sme našu štúdiu na vojenských šoféroch. Otestovali sme ich, či sú Rh negatívni, alebo pozitívni, a či sú nakazení toxoplasmou. O rok sme porovnávali, či havarovali, alebo nie. Potvrdilo sa to. Rh pozitivita však človeka natrvalo chráni iba vtedy, ak má jeden z jeho rodičov Rh plus a druhý Rh mínus.

Ľudia si často myslia, že toxoplasmou ich ohrozujú mačky...
Mačka je definitívny hostiteľ, v ktorom sa tento parazit pohlavne rozmnožuje. Lenže zdrojom nákazy nie je práve mačka, skôr je to neumytá zelenina. Cysty sa totiž z tela mačky dostávajú von výkalmi. Takže stačí, že sa vykaká do záhonu, kde tieto odolné štádiá parazita – cysty - prežijú niekoľko rokov. Mačky, ktoré trvale žijú v bytoch, človeka neohrozia. Ohrozené sú deti hrajúce sa na pieskovisku, kde sa piesok pravidelne nevymieňa. Napríklad v Českej republike máme obrovský výskyt toxoplasmy medzi deťmi do šesť rokov. Iné typy cýst toxoplasmy sa môžu nachádzať aj v nedovarenom mäse, najmä diviny. Dokonca sme zistili, že ich bohatým zdrojom sú králiky.

Testovali ste sa aj vy?
Áno. Mám síce pozitivitu na toxoplasmu, ale zároveň mám pozitívny Rh faktor, takže je to relatívne v poriadku.

Vymysleli ste teóriu evolučnej plasticity. V čom je jej princíp?
Je akousi nadstavbou na Darwinovu teóriu, ktorá je inak výborná a vysvetľuje, ako v prírode vznikajú tzv. adaptívne vlastnosti, teda vlastnosti zvyšujúce účelné prispôsobenie organizmov podmienkam, v ktorých žijú. Jeho model je elegantný a je vlastne divné, že sme naň museli čakať do polovice 19. storočia. Pri organizmoch vznikajú náhodné odchýlky – mutácie, niektoré zvyšujú a iné znižujú prispôsobenie sa jedinca jeho prostrediu. Nositelia mutácií zvyšujúcich ich prispôsobenosť sú na tom lepšie a majú viac potomkov, ktorí po nich tieto užitočné mutácie zdedia. U nich opäť vznikajú účelné aj neúčelné mutácie, nositelia účelných budú mať zasa viac potomkov, a tak sa to točí dokola. Prispôsobenosť organizmov prostrediu postupne stúpa. Je to veľmi pekná teória, lenže funguje iba pri nepohlavne sa rozmnožujúcich organizmoch. Potomkovia pohlavne sa rozmnožujúcich organizmov totiž nededia genotyp rodiča, t. j. kombináciu jeho génov. Unikátna kombinácia určujúca jeho vlastnosti aj to, koľko bude mať detí, vzniká u každého potomka znova podľa toho, ako sa nakombinujú gény od jeho otca a matky. Gén, ktorý bol u otca výhodný, sa v kombinácii s inými génmi u dcéry či syna môže prejaviť negatívne – môže znižovať biologickú zdatnosť svojho nositeľa. Preto anglický biológ Richard Dawkins v roku 1976 vymyslel alternatívnu hypotézu vzniku účelných znakov - teóriu sebeckého génu. Táto vysvetľuje, že v skutočnosti jedinci nesúťažia o to, ako si predstavoval Darwin, kto z nich bude mať viac potomkov, ale súperia medzi sebou samotné gény o to, ktorý z nich svojho nositeľa naprogramuje tak, aby sa práve ony preniesli do ďalších generácií vo väčšom počte kópií. Bolo to pekné, pretože už nebolo potrebné brať do úvahy, že sa kombinácie génov, a teda ani biologická zdatnosť pri pohlavne sa množiacich druhoch nededí. Problém však je, že Dawkins si neuvedomil, že existujú génové interakcie. Zjednodušene povedané, že ak je otec muzikant, nemusí ním zákonite byť aj jeho syn, hoci zdedí jeho gén na hudobné nadanie.

Takže vaša teória nadväzuje na nich?
Prišiel som s alternatívnym vysvetlením, ako by asi mohla fungovať evolúcia adaptívnych znakov pri pohlavne sa množiacich druhoch. Zmieril som sa s tým, že pri normálnych druhoch adaptívna evolúcia nefunguje. Sú akoby evolučne zamrznutí. Varianty génov, ktoré vidíme v populácii, sú často výhodné iba vtedy, ak sú vzácne. V okamihu, keď ich počet stúpne, začnú byť nevýhodné a ich ďalšie šírenie sa zastaví.

Vyhynú?
Nie. Zostanú v populácii, ale nemôžu sa ani rozšíriť na všetkých jej jedincov, ani z nej nemôžu byť odstránené prirodzeným výberom. Keď totiž prirodzený alebo umelý výber začneme selektovať, na začiatku to ide fajn, pretože zvýhodňujeme jeden z variantov génu a on sa šíri. Napríklad šľachtíme myši tak, aby sa zväčšovali, ony sa nám veselo zväčšujú. Začne totiž stúpať frekvencia variantov génov pre veľkú myš. Lenže keď je tam tých alel veľa, po nejakom čase sú síce myši veľké, ale majú napríklad nízku vitalitu. Varianty génov, ktoré boli výhodné, kým boli vzácne, sa stanú nevýhodnými, keď sa stali v dôsledku selekcie hojnými. Keby sme prestali selektovať, vrátia sa nám frekvencie variantov jednotlivých génov, a teda aj morfológia myší, naspäť a o niekoľko generácií máme obyčajnú myš. Takže to nefunguje tak, ako si to Darwin predstavoval. Chvíľu síce hej, ale potom to prestane, druh je elastický a účinkom selekcie sa dlhodobo nemení.

Potvrdilo sa to aj v praxi?
Napočudovanie to zodpovedá paleontologickým záznamom. Darwin si predstavoval, že vznikne druh, ktorý sa mení, až vznikne iný druh. V skutočnosti ten druh vznikne akoby už úplne hotový a potom sa napríklad päť miliónov rokov vôbec nemení. Potom príde nový druh, existujú vedľa seba, až jeden z nich vymrie a druhý pretrvá. V paleontologickom zázname nám vznik nového druhu pripadá, ako by to bola skoková udalosť, ale v skutočnosti zmena trvá aj dvadsaťtisíc rokov. Takže to neznamená, že by sa zajtra zázrakom objavil dvakrát veľký kôň. Dvadsaťtisíc rokov, počas ktorých je druh plastický a môže sa meniť vplyvom selekcie, rádovo zodpovedá percentu času existencie druhu a v paleontologickom zázname túto fázu nezaznamenáme. Aj medzi dnešnými druhmi je najskôr asi percento, ktoré sú plastické a môžu sa meniť. Ostatné iba pasívne čakajú, kým sa v prostredí nahromadí toľko zmien, až vyhynú.

Je možné, že sa elastický druh niekedy znovu začne vyvíjať?
To rieši druhá časť teórie zamrznutej plasticity. Existuje typ vzniku nového druhu, pri ktorom sa elastický druh zmení na evolučne plastický. To, keď nový druh vznikne z malého počtu jedincov na izolovanom území. Napríklad, keby bolo niekoľko myší na opustenom ostrove. Majú veľmi malé množstvo genetickej variability, jeden–dva varianty z každého génu. Po dlhšom čase dôjde k javu, ktorý nazývame genetický drift, čo spočíva v tom, že tu a tam sa frekvencia niektorého variantu náhodnou fluktuáciou dotkne nuly. Jednoducho vymizne. Asi po tridsiatich generáciách zostane tejto populácii z každého génu iba jeden variant. O osude jednotlivých variantov totiž nerozhoduje prirodzený výber, ale náhoda. Keď sa objaví dobrý rok a tieto myši sa priveľmi namnožia, zrazu máme veľkú populáciu, kde o osude jednotlivých jedincov rozhoduje to, aký dobrý majú génom.

Čo sa stane, ak k nim na ostrov pripláva cudzia myš?
To by bolo zlé. Priniesla by im ďalšie gény a všetko by pokazila.

Môže sa to prihodiť aj ľuďom, môžeme „splastičnieť“?
Ak sa to stane tisíckrát, môže nastať okamih, že človek splastičnie a začne sa vyvíjať nový druh. Teraz sme však elastickí a nehrozí nám, že by sa z nás vyvinuli jedinci s veľkými hlavami či príliš krátkymi nohami, ako je to v sci-fi. Keby sme však urobili tisíc výsadkov na iné planéty, je možné, že jeden z nich nevymrie. Na rozdiel od človeka však môže príroda urobiť obrovské množstvo podobných pokusov. Napriek tomu platí, že najpravdepodobnejším osudom nášho druhu je, že vyhynie, namiesto toho, aby splastičnel.

To veľmi nepoteší...
Každý druh je odsúdený k zániku. Pri cicavcoch je to okolo troch miliónov rokov. To čo v súčasnosti na Zemi žije, je asi jedno percento druhov, čo tu existovali.

Dá sa predpokladať, kedy „prirodzene“ vyhynieme?
Zrejme skôr ako Slnko zničí našu planétu. Vytvárame jednu velikánsku neštruktúrovanú populáciu, a keď sa v jednom štáte objaví veľký patogén, rýchlo sa rozšíri aj do ostatných krajín. To znamená, že ak sa nezlikvidujeme sami, zlikviduje nás nejaký vírus. Vírusy zničia oveľa ľahšie druh, ktorý sa stane globálnym, a všetky jeho populácie sú príliš úzko prepojené. Je to totiž najčastejšia príčina vyhynutia druhov a týka sa to práve tých, ktoré takéto populácie vytvárajú. Samozrejme, že to nebude pozajtra, a dúfajme, že ani o sto rokov. Môže to však byť o tisíc rokov, ale v porovnaní s tými miliónmi to máme za pár.

„Ak by sme dalmatíny odviezli na pustý ostrov, ďalšie ich generácie by prestali vyzerať, ako ich poznáme, a vznikol by univerzálny žltý pes.“
Hovorí sa, že napríklad dalmatíny sú už tak vyšľachtené, že sú náchylné na rôzne choroby...
Súvisí to s elasticitou tohto druhu. Pes jednoducho niekedy „zamrzol“ a my našou selekciou z neho vytvárame všelijaké rasy. Ono to ide, ale musíme sa zmieriť s tým, že prešľachtené plemená za to platia. Majú zníženú vitalitu, fertilitu a čo ja viem čo ešte. Jednoducho niečo za niečo. Keby sme prestali šľachtiť, zobrali desať dalmatínov, odviezli ich na pustý ostrov a nevšímali si ich, ďalšie generácie by prestali vyzerať ako dalmatíny.

Stratili by bodky?
Asi áno a po čase by sme tu mali univerzálneho žltého psa, s ktorým by sme už nemuseli tak často chodievať k veterinárovi, pretože by bol odolnejší.

Robil sa takýto pokus?
S myšami a drosophilami.

Ako na vašu teóriu reagovala vedecká obec?
Paleontológom sa páči, pretože im vysvetľuje mnoho javov, ktoré si dovtedy nedokázali vysvetliť. Zahraniční evoluční biológovia ju ešte nepoznajú. Medzi našimi zrejme skôr prevažujú skeptici, ktorí síce tvrdia, že niekto raz určite poprie alebo rozvinie Darwina, ale určite to nebude človek od nás.

Pamätáte si aj na okamih, keď ste na teóriu prišli?
Nebolo to v konečne hotovej podobe, ale bolo to v čase, keď som písal recenziu na knihu Spor o Darwina, ktorej autor je právnik a kreacionisticky sa zaoberal tým, že neexistuje evolúcia. Vtom mi cvaklo, že niečo na tom možno bude, aj keď trochu na inom princípe.
________________________________________
Prof. RNDr. Jaroslav Flegr, CSc., na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity vyštudoval odbory fyziológie bunky a fyziológie živočíchov. Do roku 1991 sa zaoberal molekulárnou imunológiou v Ústave molekulárnej genetiky Akadémie vied a na Lekárskej fakulte Tokijskej univerzity. Evolučnej biológii a parazitológii sa venuje od roku 1991. Dlhodobo sa zaoberá štúdiom vplyvu parazitov na ľudské správanie a rozvíjaním evolučných teórií. Publikoval asi 80 odborných štúdií, napísal štyri knihy vrátane takmer 600-stranovej Evoluční biologie a popularizačnej knihy Zamrzlá evoluce aneb je to jinak, pane Darwin, ocenenej v roku 2007 cenou Magnesia Litera. Je ženatý, má dve deti.

_________________
http://en.wikipedia.org/wiki/Whistleblower
http://hn.ihned.cz/c1-50382860-lide-houfne-oznamuji-podvody-ve-firmach-a-vydelavaji-na-tom
Podporujem informatorov, co VEREJNE piskaju porusovanie pravidiel.
Návrat hore
Zobrazit informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu Zobraziť autorove WWW stránky
Heliana



Založený: 30.01.2010
Príspevky: 399

PríspevokZaslal: Po Feb 14, 2011 6:04    Predmet: Odpovedať s citátom

Inak zaujímavá téma, s tou toxoplazmou, ale myslím si, že to nerobia len paraziti, ale je tu plno baktérii, a vírusov, už dávnejšie špekulujem nad kvasinkami. Je zaujímavá téma, ale teraz nestíham reagovať....

aha, teraz som si to prečítala pozornejšie, spomínaš tam aj vírusy, a baktérie.....

Tuším, že aj o chlamýdiach je podobná štúdia......tuším aj plesne sú jednoznačné....

Zaujímavé, že si reagoval práve na parazity, už tému parazitov v sebe rozoberám niekoľko mesiacov. Smile A som odhodlaná, ňou prejsť a mám na to aj podmienky. Momentálne riešim giardiu, tiež zaujímavý organizmus.

Už som to chcela napísať, už aj skôr, ale neviem ani ako to mám napísať. Jednoducho cítiť z teba to empatovsto.....je to zaujímavé a poučné pre mňa.

Ale to, že napr: s pozitívnym Rh faktorom inak reagujú na toxoplazmózu ako s negatívnym. To len potvrdzuje to, že sú genetické predpoklady na to, kto ako bude reagovať na okolnosti rôzneho druhu.
Inak aj na vírusy reagujú ľudia úplne odlišne, aj na baktérie.

Mne sa to predsa len celé javí ako prostriedok k niečomu, k dosiahnutiu akéhosi stavu. Tak ako aj krádež.

Nedokázala som to celé prečítať, nectím sa dobre. sorry
Návrat hore
Zobrazit informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu
Daniel



Založený: 30.05.2005
Príspevky: 1285

PríspevokZaslal: So Feb 19, 2011 20:10    Predmet: Odpovedať s citátom

Martyn Napísal:
Pokud mě nic nepatří a zároveň mě patří všechno, tak krádež bude jen prostředek, abych si toto uvědomil.


Vies to nejak viac po lopate vysvetlit ?
_________________
http://en.wikipedia.org/wiki/Whistleblower
http://hn.ihned.cz/c1-50382860-lide-houfne-oznamuji-podvody-ve-firmach-a-vydelavaji-na-tom
Podporujem informatorov, co VEREJNE piskaju porusovanie pravidiel.
Návrat hore
Zobrazit informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu Zobraziť autorove WWW stránky
Daniel



Založený: 30.05.2005
Príspevky: 1285

PríspevokZaslal: St Mar 09, 2011 22:30    Predmet: Odpovedať s citátom

Tuto temu "Kradez" som zalozil aj preto, ze mam pretrvavajuci pocit, ze nase spolocenstvo sa akoby nevie ani na priemernej urovni dostatocne branit parazitom ...

... jedna z hypotez, ktore by tu nedostatocnu spolocensku imunitu voci parazitom mohli vysvetlovat, moze suvisiet s uvahou, ze sme si zo sociku odniesli doteraz zrejme nedostatocne uvedomenu traumu "udavacstva" ...

... najlepsie to mozno zobrazim na nasledujucich odkazoch :

http://en.wikipedia.org/wiki/Whistleblower

http://hn.ihned.cz/c1-50382860-lide-houfne-oznamuji-podvody-ve-firmach-a-vydelavaji-na-tom

http://finweb.hnonline.sk/firmyafinancie/c3-50444880-kP0000_d-udaj-podvody-svojho-sefa-zarobis-miliony

http://firmy.etrend.sk/firmy-nefinancny-sektor/glaxo-zaplati-pokutu-750-milionov-dolarov.html

Legislativa odmenujuca a chraniaca informatorov "Whistleblower", ktora ma zda sa nielen v USA uz mnohorocnu tradiciu, je u nas absolutne tabu, a absentuje minimalne 20 rokov !!!

Informator, moze byt podla niekoho rozhodca, ktory odpiska faul pri poruseni pravidiel sutaze, a pre niekoho ineho udavac ...

Pri futbale sa nam zda normalne, ze rozhodca piska fauly ...

Preco sa bojime informovat/udavat porusovanie pravidiel v politike, porusovanie pravidiel v kartelovom prave, v obstaravani, v sudnictve atd. ???

My vsetci sme predsa potencialni "pistalkari" voci parazitom, ci nie ?

Alebo je lepsie tolerovat napriklad takychto parazitov :

http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2010/cislo-50/trest-za-kartel.html

http://ekonomika.etrend.sk/svet/brusel-dal-vyrobcom-lcd-obrazoviek-pokutu-649-milionov-eur.html

od ktorych nakoniec ziskame spät iba 10% z toho, o co nas cucli ??? Shocked
_________________
http://en.wikipedia.org/wiki/Whistleblower
http://hn.ihned.cz/c1-50382860-lide-houfne-oznamuji-podvody-ve-firmach-a-vydelavaji-na-tom
Podporujem informatorov, co VEREJNE piskaju porusovanie pravidiel.
Návrat hore
Zobrazit informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu Zobraziť autorove WWW stránky
Daniel



Založený: 30.05.2005
Príspevky: 1285

PríspevokZaslal: St Mar 09, 2011 22:35    Predmet: Odpovedať s citátom

Som zvedavy, kedy sa slovenskou verejnou top temou stane "whistle-blower" ... napriklad na Facebooku ...

... a co vlastne urobit, aby sme cim skor na Slovensku odtabuizovali "udavacstvo" ?
_________________
http://en.wikipedia.org/wiki/Whistleblower
http://hn.ihned.cz/c1-50382860-lide-houfne-oznamuji-podvody-ve-firmach-a-vydelavaji-na-tom
Podporujem informatorov, co VEREJNE piskaju porusovanie pravidiel.
Návrat hore
Zobrazit informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu Zobraziť autorove WWW stránky
Zobraziť príspevky z predchádzajúcich:   
Odoslať novú tému   Odpovedať na tému    Obsah fóra Regresná psychoterapia -> Mám problém Časy uvádzané v GMT + 1 hodina
Choď na stránku Predchádzajúci  1, 2, 3
Strana 3 z 3

 
Prejdi na:  
Nemôžete odosielať nové témy do tohto fóra
Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre
Nemôžete upravovať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete mazať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete hlasovať v tomto fóre


Stránky regresnej psychoterapie
Regresná terapia
Stránky regresnej psychoterapie

Regresná terapia on Facebook

Prirodzený pôrod on Facebook

Powered by phpBB © 2001, 2011 phpBB Group