Obsah fóra Regresná psychoterapia Regresná psychoterapia
Aby sme žili v prítomnosti
 
 FAQFAQ   HľadaťHľadať   Zoznam užívateľovZoznam užívateľov   Užívateľské skupinyUžívateľské skupiny   RegistráciaRegistrácia 
 NastaveniaNastavenia   Prihlásiť, pre kontrolu súkromných správPrihlásiť, pre kontrolu súkromných správ   PrihláseniePrihlásenie 

Utrpenie pred smrťou. Aká reakcia???

 
Odoslať novú tému   Odpovedať na tému    Obsah fóra Regresná psychoterapia -> Mám problém
Zobraziť predchádzajúcu tému :: Zobraziť nasledujúcu tému  
Autor Správa
Alica Hodásová



Založený: 27.11.2009
Príspevky: 31

PríspevokZaslal: Pi Nov 26, 2010 21:43    Predmet: Utrpenie pred smrťou. Aká reakcia??? Odpovedať s citátom

Veľmi by ma zaujímali Vaše názory na túto vec. Budem vďačná Patrik aj za tvoje myšlienky...Budem veľmi konkrétna. V nemocnici mám starého otca (otec mojej mamy). Je po niekoľkých operáciách a je naozaj v kritickom stave. Leží v liečebni pre dlhodobo chorých a stoná a vieme, že to je už jeho posledná cesta. Tá možno bude trvať týždeň, možno mesiac (otázka času. viem to už aj zo svojej nemocničnej praxe, a aj on sám mi to povedal, že to vie). Samozrejme, že vypadá ako živá mŕtvola a pohľad na zúbožené telo nie je ľahký. Zabezpečila som mu kňaza, chodíme ho navštevovať (prevažne ja a mama) aspoň každý druhý deň. Snažím sa mu dať citovú oporu (tak, ako je to možné). "Vybavila" som mu lieky, aké sa dali atď. A váham, či za ním zobrať jeho ženu (moju starkú). Tá má totiž svoje zdravotné problémy, ale po fyzickej stránke by to zvládla. Len sa bojím o tú psychiku - aby sa jej veľmi nepriťažilo....starý otec vypadá naozaj zle, komunikovať sa s ním vlastne už vôbec nedá. A aj som starkej povedala, že by možno bolo lepšie, keby si ho pamätala takého, aký bol, hoci i v nemocnici, ale nie takéhoto zúboženého. Neviem, či konám správne. Na jednej strane sa ju snažím uchrániť, no na druhej strane si pripadám, že mi neprináleží rozhodovať o tom...možno sa potrebuje ešte rozlúčiť aj fyzicky, alebo niečo podobné. Povedala som jej, že ak by veľmi chcela, že ju za ním vezmem. No myslím si, že by ju to psychicky zložilo. (vychádzam aj zo skúsenosti, ako sa zmenila, keď jej zomrel pred 2 rokmi syn). Ona má už tak trochu svoj svet, no mám obavy, že potom by už žiadny iný nebol( stále len modlitebné knižky a lamentovanie nad životom, hoci vie, že mnohí boli na tom horšie ako ona..). A myslím si, že keby ho videla, už by jej z tých "svätých preskočilo"-pardon za výraz, ale lepší ma nenapadol...to je jedna vec, na ktorú by som rada poznala názor ľudí tu na fóre. Nechať ju rozhodnúť samú, alebo ju chrániť? A druhá vec: ako ešte uľahčiť človeku odchod z tohto sveta? Myslím tie posledné chvíle...viem, láskou a nehou atď. No dá sa ešte niečo konkrétne spraviť "navyše"?
Návrat hore
Zobrazit informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu
Patrik
Site Admin


Založený: 09.04.2005
Príspevky: 2043
Bydlisko: Martin

PríspevokZaslal: Pi Nov 26, 2010 23:42    Predmet: Odpovedať s citátom

Alica, napríklad v Rakúsku sa nemôže stať, že by starého človeka nechali umrieť v nemocnici. Jednoducho tam aj lekári vedia, že človek má odísť na druhý svet doma v objatí svojich blízkych, ak je to len trochu možné.
Pri smrti sa deje množstvo dôležitých vecí od rozlúčenia cez odpustenie po odovzdanie potrebného...

Čo sa týka starkej je otázkou pred čím ju chceš vlastne chrániť...
Návrat hore
Zobrazit informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu Odoslať e-mail Zobraziť autorove WWW stránky
Alica Hodásová



Založený: 27.11.2009
Príspevky: 31

PríspevokZaslal: So Nov 27, 2010 17:09    Predmet: Ahoj Patrik. Odpovedať s citátom

Aj ja by som bola najradšej, keby bol doma. Ale odpojenie od infúzií, príp. kyslíka znamená smrť do pár hodín, max. dní...Čiže "niekto" by si to musel vziať na vlastnú zodpovednosť a "mať ho na svedomí" tak povediac....Aspoň tak to ostatní vnímajú. Keby som bola ja jeho dcéra (teda moja mama), tak to spravím. Ale toto rozhodnutie určite mne neprináleží. Myslím, že by prináležalo starkej... A čo sa tej týka, dnes mi povedala, že by ho chcela vidieť, kým žije. Z môjho pohľadu je to skôr živorí, ako žije, ale rozhodla som sa, že ju tam zaveziem. Ona sa chce rozlúčiť, tak jej to umožním. Chcela som ju chrániť pred "spustnutím". Keď jej zomrel syn (2roky dozadu), odvtedy je "mimo". Zaujíma ju len jeho hrob, modlitebné knižky a pod. A samozrejme starať sa o ňu musíme my (mama a ja), čož je, poviem to na rovinu dakedy fakt "na nervy", keď my beháme ako pajáci a ona (starká) na všetko reálne kašle... Preto som sa ju snažila chrániť, lebo si neviem predstaviť, ako by fungovala, keby videla starkého...Na druhej strane, ako píšeš, zrejme tam prebieha viac vecí. A zrejme aj starká si to z istého dôvodu musí odtrpieť. Asi je to tak. Už len na margo: fakt dopadnúť a prežiť svoje posledné chvíle v nemocnici je nedôstojné, ba priam neľudské (tu v ZA teda určite, žiaľ...) Videla som to už mnohokrát, no, keď sa to človeka dotýka bytostne, je veľmi ťažké zachovať si určitý nadhľad.
Návrat hore
Zobrazit informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu
Zobraziť príspevky z predchádzajúcich:   
Odoslať novú tému   Odpovedať na tému    Obsah fóra Regresná psychoterapia -> Mám problém Časy uvádzané v GMT + 1 hodina
Strana 1 z 1

 
Prejdi na:  
Nemôžete odosielať nové témy do tohto fóra
Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre
Nemôžete upravovať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete mazať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete hlasovať v tomto fóre


Stránky regresnej psychoterapie
Regresná terapia
Stránky regresnej psychoterapie

Regresná terapia on Facebook

Prirodzený pôrod on Facebook

Powered by phpBB © 2001, 2011 phpBB Group